„Všetci tu dnes sedíme, pretože naši rodičia mali sex. To je prostý fakt,“ začína svoju prednášku Erika Lust na špeciálnom programe v rámci filmového festivalu Berlinale, kde si ma vybrali ako jeden z 250 filmových talentov zo sveta. Pár miest odo mňa sedí režisér zo Saudskej Arábie. Premýšľam nad tým, či je to preňho šok, baviť sa otvorene o sexe, o intimite pred kamerou a ľudskej prirodzenosti. Zisťujem však, že všetci sa tu červenáme. Od Ameriky cez Kazachstan po Japonsko.
Všetci točíme filmy, kde pracujeme s intimitou, no nikto sa o nej nevie otvorene rozprávať. Všetci sme ľudia, ktorí pozerajú, či niekedy videli porno. Naše telá na to reagujú nezávisle od toho, čo si o tom myslí hlava. Sme sexuálne bytosti. No stáročia popierania tohto faktu z nás urobilo tvory plné hanby a viny. Možno práve preto je medzi nami toľko pervertov. Stačí sa pozrieť na hociktorú pornostránku. „Teenage blondína kričí od bolesti, anal, tvrdý sex, škrtenie“ – 5,5 milióna zhliadnutí. Alebo: „nevlastný otec si dá dolu kondóm a urobí sa do mojej sestry“ – 4 milióny zhliadnutí. A to už nehovorím o videách založených na ponižovaní, rasizme a toxickej mizogýnii.
Aj keď si to plno rodičov nechce pripustiť, práve zakazovanie, zahanbovanie a mlčanie o sexe deti núti vzdelávať sa práve z týchto webstránok. Moja generácia je plná mladých mužov, ktorí na porne vyrástli a trvalo im nejaký čas pochopiť, že napríklad nie každá žena sa pri tom rada škrtí. Že nie každá potrebuje byť ponížená, aby ju to vzrušilo. Svet dnešného porna totiž vedie ľudí k odsudzeniu a predsudkom. Nepomáha nám mať láskyplné vzťahy plné rešpektu. Zároveň absolútny zákaz a zakrývanie očí pred realitou má často ešte horšie dôsledky.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.