jedno Slovensko sa zadefinovalo na štvrtkových námestiach. Spomienka na dvoch mladých ľudí „rok po“ ukázala, že toto Slovensko nezabudlo. Naopak, je odhodlané dlhodobo pracovať na tom, aby spravodlivosť zvíťazila. A nejde len o počty zúčastnených. Tak ako v rokoch 1989 a 1998, aj teraz vzniká neformálna aliancia mladých ľudí, umelcov, vedcov, ochranárov, osvietených kňazov, farmárov a novinárov, ktorí nastavili svoje tváre a životy a kariéry, lebo nechcú žiť v lži a vážia si slobodu.
A rovnako ako v rokoch 1989 a 1998, aj teraz pritom vznikajú krásne a hlboké veci. Jedna taká prišla, keď si farmári so slzami v očiach kľakli na zem, a druhá, keď sa otec Jána Kuciaka postavil na tribúnu a spolu s Muzičkou zaspieval pieseň Na kráľovej holi, teda príbeh o svadbe prekazenej smrťou. Keď potom sedel za tribúnou spolu s manželkou a dcérou Máriou, a kúsok od nich stáli pri sebe práve farmári, nebol to pohľad na zlomených ľudí. Bol to pohľad na to najlepšie, čo je v nás.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.