časť politikov a intelektuálov šíri napríklad predstavu o darčekoch bez nákladov, teda Miltonom Friedmanom sformulovaný mýtus obeda zadarmo. Príkladmi sú aj vlaky „zadarmo“, garantovanie pracovných miest či vládne výdavky z deficitu a následné tlačenie peňazí. Potvrdzujú sa tým slová Thomasa Sowella, že „prvou lekciou ekonómie je vzácnosť, zatiaľ čo prvou lekciou politiky je nerešpektovať prvú lekciu ekonómie“.
Obed ani nijaký vládny program nie je zadarmo. Nezaplatí ho vláda a priamo jeho užívatelia, ale my všetci z daní a aj vo vyšších cenách. Používanie „niečoho za nič“, poskytovaného z cudzích peňazí, deformuje pohľad na ekonomickú hodnotu statku a spôsobuje nižšiu zodpovednosť jeho užívateľov, plytvanie, neefektívnosť, nižšiu kvalitu a dodatočné náklady. „Zadarmo“ je totiž drahšie, ako niečo platené. Vládne programy pod hlavičkou „zadarmo“ znásobujú ekonomicky perverzné motivácie – garantovaný nepodmienený príjem by napríklad potlačil pracovnú či podnikateľskú aktivitu a osobnú zodpovednosť.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.