keď ležíte v nemocnici, každá správa, telefonát, každá návšteva vám je tisíckrát vzácnejšia. Neprehliadnete žiadne gesto. Nepohrdnete horalkou ani bábovkou od starkej, ktorú niesla vlakom cez celú republiku. V sterilizovanom prostredí chutí všetko dvojnásobne! Platí to aj o tlači. Časopis nikdy nikde nelistujete tak hltavo ako na nemocničnom lôžku. Ešte aj článok o histórii jablčného octu čítate nahlas celej nemocničnej izbe, lebo je to nepochybne najvzrušujúcejšia časť dňa, hneď po zavádzaní čípkov do zadku.
Zistíte, že sestrička, ktorá vám už o šiestej ráno prikladá jemnú dlaň na čelo, je na nohách od tretej v noci. Býva totiž v Šali a do Bratislavy to má hodinu vlakom. Z Hlavnej stanice kráča ďalších 40 minút peši. „Aj ušetrím, aj si prevetrám hlavu.“ Vôbec si nesťažuje. S úsmevom celý deň zaháňa bolesti druhých. Či bola niekedy pri mori? „Syn bol so známymi. Nech zažije on, nech vidí svet.“ Obetavá mama. Samoživiteľka. Mamou v nemocnici bola aj ďalším. Veď aj o mňa sa starala ako o vlastnú. Sestry ako ona sú srdcom zdravotníctva. Tým najdôležitejším orgánom.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.