kým som na vode, som v suchu – na lodiach turisti chlastať môžu. Snažím sa celú operáciu zariadiť z lode – keď ma chytia s fľašami na pevnine, dostanem osem rokov. Aj tí, ktorí mi pomáhali. Obvolávam ostatné lode v maríne – lenže každý si svoje drahocenné kvapky zakázanej tekutiny stráži a kvótu si míňa na seba a svoju bandu.
Spln oranžového supermesiaca sa odráža na tmavej hladine. Zo severnej strany počuť generátor starej rybárskej lode, z juhu zabávajúcu sa partičku na jachte. Počuť smiech a hudbu, blikajú svetlá… Moja posádka už spí, sú dve hodiny v noci a ja telefonujem. Predstava triezvej slovače na plavbe ma desí a skoro ráno dvíham kotvu na otvorené more smerom na západ krajiny. Čo nezoženiem do rána, to nemáme.
„Haló, tam Hussain?“
„Jasnééé nazdááárek!“ poznáme sa len zbežne, no familiárnosť jeho prejavu asi vychádza z podnapitosti. Dobré znamenie.
„Vraj máš chlast, dostala som echo. Potrebujem aspoň štyri fľaše tvrdého. Hneď!“
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.