vysoký uhladený pán zo Záhoria rómskej národnosti má napriek sedemdesiatke husté čierne vlasy vždy učesané vzad, pestované fúziky, štíhlu postavu a švihácku chôdzu. Do našej komunity pre ľudí bez domova prišiel pred pár mesiacmi. Dom nechal deťom a pätnástim vnúčatám. Keď ovdovel, bolo mu v dome smutno a túlal sa. Na sedem dospelých detí je zvlášť hrdý. „Všetky majú školy, nie ako terajšie deti u nás,“ pochválil sa s úsmevom popod fúziky. „Dnes majú deti z osady horšie vzdelanie ako za socializmu,“ rozohnil sa hľadiac do zeme.
„Decko z osady keď ide do prvej triedy, malo by mať aspoň dve hodiny denne vyučovanie v cigánskom jazyku. Keď má šesť rokov a je z osady, tak je zaostalé. Rodičia sa mu nevenujú, pretože aj oni sú často zaostalí. Stačilo by pár predmetov v cigánskom jazyku a ostatné v slovenskom. Takému decku je slovenčina úplne cudzia, nemá ešte mozog na nový jazyk. Cez rómčinu by pochopilo aj slovenčinu.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.