o daňovom probléme Andreja Kisku už bolo povedané všetko. Jeho firma sa nezhodla s konkrétnym daniarom, čo si mohla dať do nákladov. To je v podnikaní bežný spor a len ľudia, čo celý život žijú zo štátu, si môžu myslieť, že sa to podobá na Bašternáka. Navyše nešlo o prezidentskú kampaň, ale o osobnú kampaň dávno pred oficiálnym vyhlásením termínu volieb. Áno, takáto kampaň pomôže aj firme, aj budúcemu kandidátovi. No a?
Ak sa niekomu nepáči tento dvojitý účel, nech si položí základnú otázku: Ako inak, než dlhou osobnou kampaňou, môže niekto mimo politiky uspieť v zápase o voliča s tými, ktorí z titulu funkcie kampaňujú neustále a navyše majú neobmedzené zdroje temnej povahy. A pozor – u Andreja Kisku nešlo o štátny príspevok, ale o vlastné peniaze.
Ako prezident sa o tom Andrej Kiska nechcel s daniarmi súdiť, takže hoci si stále myslí, že oni sa mýlia, jeho firma rozdiel doplatila. To je celý príbeh, z ktorého chce predseda Smeru upliesť knockout pre Kiskovu novú stranu. Je to absurdné z dvoch dôvodov – pre to, kto to hovorí, a pre mieru.
Hovorí to predseda strany, za ktorej bola unesená komplet celá krajina. A miera „previnenia“ Andreja Kisku, teda výčitka, že mohol takéto útoky predpokladať, a preto mal v roku 2014 postupovať inak, sa tu mieša s mierou viny celej mocenskej garnitúry, za ktorej prišlo k rozkladu ústavného zriadenia, zneužitiu mocenských štruktúr a napokon aj k vražde novinára a jeho snúbenice.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.