vyberám mobil, chcem zachytiť tento bizarný moment a zverejniť ho v .týždni k môjmu ďalšiemu stĺpčeku, no fotoaparát stále zaberá len moju tvár, nejde ho prepnúť. Som zúfalá. Nato sa zobúdzam v posteli. Bol to sen. Pozriem na mobil – na fejsbúku sa stále hádajú. Asi som vyvolala menší škandál, a to nielen v mojom podvedomí.
O dva dni skôr: som v pražskom divadle ABC, idem sa pozrieť na moju obľúbenú hru Anjeli v Amerike. Odohráva sa v USA 80. rokov počas epidémie AIDS a hovorí aj o homofóbií a rasizme. Keď na javisko vykročí postava Belize, afroamerického ošetrovateľa, som zaskočená. Nie tým, že ho hrá biely herec. Chápem, že v pražskom divadle nemajú afroamerických hercov. Chvíľu sa snažím zaostriť. „Oni ho fakt natreli nahnedo?“ pýtam sa pošepky kamarátky. „Jó, ty vole.“ Hra sa končí, páči sa mi, ako ju uchopili, no „blackface“ mi nedá spať.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.