Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Objektívom Terezy Nvotovej: Blackface

.tereza Nvotová .stĺpčeky .objektívom Terezy Nvotovej

Zo záhradnej pôrodnice sa vyrúti skupina s bielymi plachtami na hlavách, nesú kríž a tlieskajú. Narodilo sa dieťa. Až teraz mi dochádza, že sú to príslušníci Ku-klux-klanu. Oslavy sa zrazu zastavia. Je to dievča! Členovia rasistickej sekty posmutnejú.

Objektívom Terezy Nvotovej: Blackface Natália Ložeková / natalialozekova.sk

vyberám mobil, chcem zachytiť tento bizarný moment a zverejniť ho v .týždni k môjmu ďalšiemu stĺpčeku, no fotoaparát stále zaberá len moju tvár, nejde ho prepnúť. Som zúfalá. Nato sa zobúdzam v posteli. Bol to sen. Pozriem na mobil – na fejsbúku sa stále hádajú. Asi som vyvolala menší škandál, a to nielen v mojom podvedomí.

O dva dni skôr: som v pražskom divadle ABC, idem sa pozrieť na moju obľúbenú hru Anjeli v Amerike. Odohráva sa v USA 80. rokov počas epidémie AIDS a hovorí aj o homofóbií a rasizme. Keď na javisko vykročí postava Belize, afroamerického ošetrovateľa, som zaskočená. Nie tým, že ho hrá biely herec. Chápem, že v pražskom divadle nemajú afroamerických hercov. Chvíľu sa snažím zaostriť. „Oni ho fakt natreli nahnedo?“ pýtam sa pošepky kamarátky. „Jó, ty vole.“ Hra sa končí, páči sa mi, ako ju uchopili, no „blackface“ mi nedá spať. 

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite