išla som teda na hodinu občianskej výchovy. K siedmakom. Kto učí túto vekovú kategóriu, vie, že je to vek, keď sa aj krotiteľ tigrov cíti bezpečnejšie. Na tabuľu som nakreslila bytovku. Do stredu som napísala: Ja. Okolo bytovky som dala rôzne názvy: dôchodca, moslim, emigrant, černoch, mnohodetná rodina (počet detí 9) a podobne. A čakala som. Keď to zbadali, začali sa hlasné lamentácie a nesúhlas. Tak som ich rozdelila do skupín, každej dala papier a úlohu.
V bytovke musia bývať všetci! Ich úlohou bolo dostať ich do bytov tak, aby vedeli, prečo si zvolili za suseda tohto a prečo tamtoho dali od seba najďalej. Má to však jednu podmienku. V skupinke sa museli zhodnúť. Mali na to desať minút. A nastal armagedon.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.