Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Moja modlitba

.vladimíra Marcinková .stĺpčeky .svet starostovej dcéry

Pred pár týždňami ma v televízii zaujal rozhovor s českým kňazom. Jeho slová som si zapamätala, meno nie. Nepochybujem, že je v cirkvi vážený a dôležitý, keď vystupoval v televízii, no to, ako sa správal, malo pre mňa väčšiu váhu než funkcia. Nemusel byť v sutane, aby ma priblížil k Bohu.

Moja modlitba Natália Ložeková / natalialozekova.sk

Stačilo, že prehovoril.

U nás poznám mená najvyšších cirkevných predstaviteľov celkom presne. Neviem si spomenúť na ich slová, ale mám v živej pamäti ich gestá. Stretnutie s prezidentským kandidátom Šefčovičom minulý týždeň, krátko pred voľbami. Pozvanie na šaštínsku púť kotlebovcom z parlamentu. Odchod arcibiskupa Bezáka.

Český kňaz v televízii prirovnal cirkev k bohatej histórii Ríma. Hovoril, že Rím je mesto, kde dodnes stoja tisícky rokov staré mosty. Teraz už pod týmito mostami rieka netečie. Za stovky rokov sa toky riek zmenili. Voda vyviera a prúdi inde než v minulosti. Tak ako sa architekti mesta nesnažia súčasné riečiská tlačiť pod staré mosty, ale budujú nové mosty nad novými tokmi riek, tak aj cirkev a všetci tí, ktorí chcú spájať, musia budovať tam, kde problémy práve vyvierajú.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite