v kolobehu života je stále po voľbách, ale aj pred voľbami. Ľudskými aj politickými. Tie najčerstvejšie, prezidentské, sa práve skončili. Keď toto píšem, ešte neviem, ako dopadli, hoci to už trocha tuším. Pred druhým kolom sa pre sklamaného voliča bude z podvedomia vynárať direkcia voľby menšieho zla. Je to trochu schizofrénia: volím niekoho, koho nechcem, aby sa tam nedostal niekto, koho nechcem.
Vždy som si myslel, že nato, aby sa veriaci človek vedel aj v 21. storočí hodnotovo rozhodovať, stačí poznať Evanjelium Ježiša Krista. V týchto voľbách sa však zvlášť ukázalo, že to nestačí. Evanjelium treba aj pravdivo zvnútorniť. A deň čo deň zisťujem, ako veľa mi k tomu ešte chýba. Napríklad len taká veta z Evanjelia podľa Jána: „Keď príde on, Tešiteľ a Duch pravdy, ukáže svetu, čo je hriech, čo spravodlivosť a čo súd.“ Je zaujímavé, že práve s fenoménom hriechu súvisí aj otázka ľudskej slobody.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.