čítať časti uznesenia o obvinení Mariana Kočnera je mrazivé. Štát, v ktorom sú špehované a vydierané jeho špičky, a to za asistencie vedenia polície a prokuratúry, je rozložený. Štát, v ktorom „naši ľudia“ hovoria bez obáv o vražde ako o bežnom riešení ich problému, je nefunkčný. Štát, ktorý riadia ľudia z mafiánskych zoznamov, je mafiánsky.
V takomto štáte sme žili a ešte žijeme. A práve to je najsilnejší dôvod, prečo je správne a v skutočnosti aj nevyhnutné voliť Zuzanu Čaputovú. Lebo jej protikandidát je reprezentantom rozloženého štátu. Lebo ona práve proti unesenému a rozloženému štátu roky stála a vzdorovala mu. Lebo my všetci, ak chceme žiť v spravodlivej krajine, ju v snahe o zmenu nesmieme nechať osamotenú.
Tu a teraz nejde o ideový spor liberálov a konzervatívcov, hoci ten odjakživa existuje a posúva nás všetkých dopredu. Tu a teraz ide o elementárnu spravodlivosť, o obnovenie dôvery v štát, a áno, aj o to, aby smrť Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej nebola zabudnutá. Nevoliť, lebo nesúhlasím s niektorými názormi liberálnejšej kandidátky, je nepochopením toho, o čo sa práve na Slovensku hrá. A hrá sa o unesený štát z uznesenia o Kočnerovi.
V roku 1989 aj v roku 1998 sa tu podarili veľké veci. V tom prvom odstránenie komunizmu, v tom druhom návrat medzi slobodné krajiny. Mám dôvod si myslieť, že v sobotu odštartujeme tretí kľúčový zlom.
Preto s radosťou volím Zuzanu Čaputovú.