Raz po revolúcii som čítal rozhovor s básnikom, ktorého si nadovšetko vážim, a ten hovoril: „Vytrhnite si moje komunistické básničky z knižky a zostane vám kvalitná poézia.“ Lenže tie básne nikto nevytrhne! Vyhodí ich spolu s perlami. Tak to býva s módnymi a taktickými vecami. Nič nerezonuje vo všetkých dobách a kontextoch rovnako.
Naopak, zabudnuté a stratené klenoty minulosti niekedy znenazdajky vyplávajú na povrch a ukážu svoj lesk. Na vysokej škole som mal spolužiaka, ktorý trval na tom, aby sa znova preorali archívy, aby sme v nich hľadali stratené pramene a vybudovali si novú národnú literárnu identitu. To sa nikomu nechcelo. Vkladal teda nádej hlavne do seba a dúfal, že nájde ten zlomový text, ktorý povie niečo zásadné. Nenašiel.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.