možno sa mýli. Áno, v dnešných básňach je málo slov, ale žiadne myšlienky. Preto od nich ľudia bočia. Z formy sa stala dogma a obsah vyšumel. Aj ja som kedysi písal básne. Dnes ma viac berú príbehy, tak vám jeden rozpoviem.
Stalo sa to v centre mesta. Manželke zastal cestu básnik, predpotopný a zároveň večný tvor – Poetosaurus Grant. Fosília, ktorá žije z grantov. Vypisuje lajstrá, žobroní. Chodí po štipendiách, konferenciách, vytvára hodnoty, ktoré majú pretrvať – zbierky básní – tie zhluky slov v náklade dvadsať kusov. Nikoho si neváži, sám si ale vyžaduje úctu.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.