„Musíme si ju dobre schovať, ja mám tuto v tom šuplíčku takú skrýšu, tam si skrývam sladkosti, aby maminka nevidela…” tlmené hlásky pokračovali ďalej, my sme sa s kamarátkou vzdialili, aby nás neobjavili. Sedeli pod poschodovou posteľou v bunkri so zasvietenou lampičkou a šuchotali papierikmi od sladkostí. Sprisahanie. Tajomstvá. Súdržnosť dvoch chlapcov.
„Pani, naozaj vám nemôžeme odpustiť tú pokutu, hoci by sme radi. Vidím že tu nikomu nezavadziate, aj stojíte pred vlastným domom…ale jednoducho, keď máme hlásenie, nedá sa s tým nič robiť…”
„Hlásenie? Čiže tu žijú bonzáci, čo? Ja tu bývam len prvý mesiac, nevedela som, že tu sa nesmie stáť. Komu som tu ale prekážala? O deviatej ráno, keď všetky ostatné autá odchádzajú spred bytovky preč?”
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.