najskôr tri aktuálne príklady unesenia štátu.
Prvý – voľba ústavných sudcov. Táto koalícia už ani nepredstiera, že Ústavný súd má byť nezávislá inštitúcia, ktorej zloženie je výkladnou skriňou práva. Najlepší kandidáti boli odmietnutí, neprišlo ani len k rokovaniu s opozíciou, nebol zvolený ústavou daný počet kandidátov. Žijeme teda čas, keď je Ústavný súd majetkom koaličnej väčšiny, čím je úplne popretý jeho zmysel.
Druhý príklad – výber vedenia polície. Po udalostiach minulej jari mohol mať niekto dojem, že tlak verejnosti prekazí pokračovanie starých poriadkov, v ktorých je polícia zneužívaná na ekonomické a politické záujmy parlamentnej väčšiny. Prešiel rok, a ministerkou vnútra je pravá ruka bývalého ministra, a novým šéfom polície sa z jej rozhodnutia stane už v najbližších dňoch jeden z dvoch predstaviteľov starých poriadkov.
„Toto je stav Slovenskej republiky. Na jeho nápravu už nepostačí len vyhrať voľby.“
Buď pán Lučanský, človek minulosti, ktorý okrem iného vyriekol, že Ján Kuciak podcenil situáciu, alebo pán Ševčík, bývalý šéf policajnej inšpekcie za ministra Kaliňáka. Žijeme teda čas, keď bude vedenie polície naďalej v rukách kruhov, ktoré spôsobili rozvrat štátnych orgánov.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.