obmedzením a reálnou hrozbou pre našu slobodu, prosperitu a bezpečnosť nie sú len domáci politici prepojení na mafiu či Putinova imperiálna politika, ale dlhodobo aj smerovanie Európskej únie. Vstup do nej síce prispel k prikloneniu sa slovenskej spoločnosti k západnému civilizačnému priestoru, členstvo v nej nás však od neho, paradoxne, aj odkláňa. EÚ sa totiž tiež podieľa na podkopávaní jeho hodnôt a zdrojov bohatstva a slobody. Príčinou je prehlbovanie systémových chýb európskej integrácie, najmä politickej centralizácie a intervencionizmu.
Európski lídri pod zámienkami „čoraz užšia únia“, „viac Európy“ a „harmonizácia“ presúvajú krok za krokom národné kompetencie na európsku úroveň, centrálne zjednocujú podmienky a kartelizujú politické opatrenia. Z Európskeho spoločenstva uhlia a ocele s pár kompetenciami je dnes Únia so spoločnou menou a centrálnou bankou, s de facto ústavou a prezidentom a už aj bankovou, fiškálnou a transferovou úniou. Základné zmluvy EÚ umožňujú a väčšinové hlasovanie uľahčuje rozširovanie kompetencií, tým aj väčšie koncentrovanie moci, často tiež obmedzovanie slobôd a konkurencie či nárast finančnej a regulačnej záťaže.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.