Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Môj kríž v tvojom kríži

.daniel Pastirčák .stĺpčeky .slová z kaplnky

V posledných lúčoch odumierajúceho dňa vysilený človek vlečie svoj kríž k vrcholu. Doputuje hore, dosiahol cieľ. Oproti hasnúcemu nebu sa týči pribitý na kríž, ktorý doniesol. Toto má byť zavŕšenie života? Utrpenie a smrť? A prečo vôbec oslavovať utrpenie?

Môj kríž v tvojom kríži Natália Ložeková / natalialozekova.sk

utrpenie je predsa zlé, niet v ňom nič hodné oslavy.

Sláva patrí radosti, nie utrpeniu; životu, nie smrti. Lenže čo si počneme s utrpením? Je tu s nami od narodenia. Do slávy života je od počiatku votkaná bieda umierania. Bez odvahy umierať nenájdeme odvahu žiť. Ten, kto stúpal k Veľkej noci, prijímal utrpenie a smrť ako súčasť cesty k životu, v tom prijatí ich premenil na zjavenie večnej lásky.

Naši predkovia Veľkú noc vpísali do krajiny ako cestu kalváriou pomedzi kaplnky až ku krížu na vrchole. Zvláštny symbol. Cesta Boha a cesta človeka sa tu stretajú v jedinej ceste. Keď kráčam kalváriou, moja tvár sa na skle kaplnky prekrýva s tvárami za sklom. Raz je tvárou veľkňaza, raz Piláta, inokedy tvárou Judáša, obličajom drsného vojaka či tvárou plačúcej ženy. Tu a tam sa stane, že sa moja tvár zrkadlí v tvojej tvári, Kriste! „Ak ma chce niekto nasledovať, nech vezme svoj kríž na každý deň a tak ma nasleduje.“ No ako ťa mám nasledovať, Kriste?

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite