vaša Excelencia, dovoľte mi poďakovať sa za ocenenie a zároveň mi dovoľte poďakovať sa za pozvanie pre Hedvigu Žákovú Malinovú, Lýdiu Šuchovú, Zlatku Kušnírovú a Gabrielu Bednárovú s dcérkou Saškou.
Hedvigu som spoznal v roku 2006 po tom, ako bola brutálne zbitá a ako najvyšší ústavní činitelia spustili mediálny lynč s tvrdením, že si útok vymyslela. Od začiatku som obdivoval jej pokoru a trpezlivosť, s akou znášala najbolestivejšie dni svojho života. Odmietla prerušiť štúdium a naďalej sama chodila v zlom zdravotnom stave do Nitry, kde ľudia na ňu pokrikovali. Stále som dojatý z jej ochoty považovať Slovensko za svoj domov napriek všetkým útokom, ktoré tu zažila. Tu by som si dovolil poďakovať aj pracovníkom Veľvyslanectva USA, ktorí navštívili Hedvigu pri narodení jej dcérky, a navštevovali aj mňa s ponukou pomoci.
Pani Lýdiu Šuchovú som spoznal v roku 2017. Navštívila ma s prosbou, aby som pomohol Rómom z Moldavy nad Bodvou, ktorí boli v roku 2013 brutálne zbití špeciálnymi policajnými jednotkami, a ktorí sa postupne z pozície poškodených dostali do pozície obvinených, pretože si vraj útok vymysleli. V tom období som obmedzil zastupovanie svojho významného klienta v Košiciach. Lenže oproti mne sedela žena, ktorá ukazovala svetu a predovšetkým rómskej minorite, že Slovensko nie sú len fašisti, respektíve politici, ochotní oslovovať najnižšie ľudské pudy. Takže do Košíc chodím opäť, teraz s pani Šuchovou a obhajujem tam pred súdom šesť zbitých Rómov. I tu musím poďakovať pracovníkom Veľvyslanectva USA, ktorí sa ako verejnosť zúčastňujú na pojednávaniach.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.