Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Viac demokracie? Naozaj?

.dalibor Roháč .stĺpčeky .iný pohľad

Čo majú spoločné britskí euroskeptici, Alexandria Ocasio-Cortez a Igor Matovič? Predstavu, že demokratická politika nie je dostatočne demokratická a treba ju vrátiť bližšie k občanom.

Viac demokracie? Naozaj? Natália Ložeková / natalialozekova.sk

pre podporovateľov brexitu je problémom Európska únia. Jej rozhodovanie ide podľa nich nad hlavy členských krajín a Spojené kráľovstvo sa tak musí riadiť legislatívou, o ktorej britský parlament nikdy nehlasoval.

Jednou z motivácií pre kandidatúru Ocasio-Cortez (aj podľa nedávneho dokumentu Knock Down The House) bola frustrácia z toho, že výber kandidátov Demokratickej strany do Kongresu mali v rukách stranícke elity, a nie obyčajní ľudia.

A keď sme už pri nich, ani Matovič nikdy neskrýval svoje opovrhnutie konvenčnými stranami a snahu robiť politiku inak. V marci oznámil svoj plán na „hĺbkové referendum“ o 17 detailných otázkach verejnej politiky od hmotnej zodpovednosti verejných činiteľov cez nárok na materský príspevok po „trestnosť bezdôvodného nezaplatenia faktúry“.

„Dnešná nedôvera v politiku nie je bezdôvodná.“

Takáto rétorika je chytľavá. Svet je zložitý a politici sú často zdrojom sklamania. Nebolo by preto lepšie dostať politiku bližšie k ľuďom?

Nebolo. Existujú solídne dôvody, prečo je väčšina demokracií zastupiteľská a prečo sa rozhodovanie odohráva v pomerne úzkom koridore možného, na rozdiel od fantázií priamej demokracie.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite