Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Vaše chyby radi zopakujeme

.tomáš Němeček .stĺpčeky .český týždeň Tomáša Němečka

Zo svojho internetového bankovníctva vidím, že to začína byť vážne: klesajú mi akcie finančných ústavov, zdedené po otcovi. A môžu za to slovenské nápady so zdanením! A tiež rakúske, maďarské a poľské.

Vaše chyby radi zopakujeme Natália Ložeková / natalialozekova.sk

o špeciálnej dani uvalenej na banky sa v Česku doteraz len hovorilo a hovorilo. Finančnou krízou pred desiatimi rokmi totiž prešli úspešne, bez štátneho zachraňovania, preto tu chýbal pocit ako v Rakúsku, že by mali niečo spoločnosti vracať. 

Pražská vláda nie je tak ideologická ako budapeštianska alebo varšavská, takže ani plynutie dividend do zahraničia dlho nevnímala nijako dramaticky: tri najväčšie banky so zahraničnými vlastníkmi mali vlani zisky každá okolo 15 miliárd korún (600 miliónov eur), avšak na dani z príjmov odvádzajú všetky dohromady v priemere okolo 12 miliárd ročne. Navyše sa Česi pozerajú k susedom a výsledky ich až tak neuchvátili. 

Rakúsko malo svojho času najvyššiu bankovú daň v Európe (0,9 percenta, navyše vypočítanú z bilančnej sumy, v bankách s aktívami nad 20 miliárd eur dokonca 0,11 percenta), predvlani ju radšej znížilo. Slovensko začínalo na 0,4 percenta z objemu vkladov, teraz predstavuje sadzba 0,2 percenta a teoreticky má budúci rok skončiť. Vzhľadom na voľby do Národnej rady však z Česka so záujmom sledujeme, ako to u vás s bankovou daňou nakoniec dopadne.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite