tá správa veľmi nerezonovala. Veď kto by sa zaujímal o stranícky koniec nejakého Stromčeka, ktorý bol vždy skôr šedou eminenciou všetkých inštitúcií, na ktorých pôsobil, než ich rozpoznanou verejnou tvárou? Zaujalo len to, že odišiel po zverejnení jeho prosby Kočnerovi, aby čosi zariadil v silových zložkách štátu. Samozrejme, toto všetkých zaujalo právom, pretože to ukazuje, kam všade v prostredí polície a prokuratúry siahal Kočnerov vplyv a ako vysoko v Smere sa tento temný vplyv využíval. Ale Stromčekov odchod je zaujímavý aj inak.
Smer o sebe tvrdí, že je politickou stranou. Dokonca, že je sociálnou demokraciou. Ale celý jeho príbeh, od spôsobu vzniku až po dnešný personálny úpadok, svedčí o tom, že Smer nie je štandardná politická strana, ktorá presadzuje svoju predstavu o krajine, ale účelový spolok oportunistov, ktorí presadzujú svoje individuálne záujmy. A presne o tom svedčí aj príbeh Viktora Stromčeka.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.