no my sme tu, v tomto divnom svete plnom sviatkov a narodenín špeciálnych príležitostí. Potrebujeme špeciálne príležitosti a neustále si ich vytvárame, aby náš život nebol fádny.
Viete čo? Pre mňa bol otec celý jedna špeciálna príležitosť. Prítmie trnavského divadla, sedím v lóži na tej istej stoličke, hompáľam malými trojročnými nožičkami, ktoré mi ešte nedočiahnu na zem, mama skúša. Vytratím sa, prebehnem okolo inšpicientky, potom dozadu okolo kulisákov, zatočím na schody, hore, tu niekde predsa išiel! Ale on uteká, bojí sa ma asi, neviem, prečo ho naháňam, rýchlo sa zavrie do svojej kutice, kde má synťák, ostáva otvorená škára vo dverách a cez ňu ho pozorujem. Koniec fotky.
„Nestaral som sa o ten kvet a aj tak vyrástol do krásy a talentu.“
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.