sú predposledné jarné dni a tento nadčasový Válkov verš mi pripomenul, aká býva pre mňa každá jar. V znamení vône, sviežosti, ale aj hľadania čohosi nového. Túto sezónu to vo mne všetko znásobil filmový dokument Válek. Veľmi ma oslovil svojím vnútorným rozporom, pochybnosťami, bojmi a frustráciami z chvíľ, keď sa prehrávajú zápasy o svedomie. Ale aj vyhrávajú!
Chcem písať o rozpore v nás. O tom, že v tichu, ktorému dovolíme rozhostiť sa v našom vnútri, napokon objavíme pohľad Boha, v ktorom sa zrodí náš pokoj, naše naplnenie, naša hĺbka a zmysel. Po zhliadnutí toho dokumentu vidím, ako aj nás Válkov rozpor zrkadlí.
Čo je viac: Posúvať svoj život dopredu alebo ho prehlbovať?
Neevokuje v tebe to posúvanie života túžbu po kariére, po zadovážení si toho, čo už všetci majú, len ty ešte nie? Túžbu niekým už konečne byť a niečo veľké znamenať? Nestagnovať. Napínať svaly a porovnávať sa! Žiť a produkovať adrenalín! Hlavne nech tvoja sebaprezentácia navonok vyzerá heroicky. Nech všetko hrá, ako má, aj za cenu (ne)nápadného hereckého výkonu.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.