na politike nie je veľa pozitívneho, to je pravda. Nikto vám nebude skladať poklony. Oponenti vám budú robiť zle, kaziť váš obraz v očiach verejnosti, aj v očiach blízkych. Novinár vás nepochváli za dobré, ale keď pochybíte, dá vám to pocítiť. Ale každý kto do politiky vstupuje, si je tohto všetkého vedomý. Prečo sú napriek tomu ľudia ochotní pustiť sa do toho? Tuším, že z rôznych dôvodov.
Sú ľudia, ktorých na vstup do politiky motivujú kšefty, biznis, „money, lóve“. Vedela by som presne vymenovať, ktorí to sú, ale mal by to za mňa urobiť špeciálny prokurátor, a tak mu nechcem kaziť kšefty. Pardon. Skákať do roboty.
Potom sú tu tí, ktorí sa vyžívajú v moci. Budujú si kult osobnosti, klikujú, behajú po hrádzi bez trička, hovoria oplzlé vtipy dôchodkyniam a vytešujú sa z mladých asistentiek. Kým s ich vedomím druhí šafária za štátne, im stúpajú percentá obľúbenosti v Snine a to im stačí na ďalšie krásne ráno v úrade.
„Krútite hlavou, viem, ale ak raz pomôžete niekomu zmeniť život k lepšiemu, pochopíte, že robiť užitočné veci je väčšie ópium ako moc alebo peniaze“.
Potom sú tu kadejaké podkategórie, pre ktoré nemám vytvorený psychologický profil, lebo ich nie je ani vidieť, ani počuť a ani treba.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.