vždy, keď sa za posledné roky zoradili pred kamery Fico, Danko a Bugár, aby opovržlivo vyslovili mená Sulík-Matovič-Kollár a varovali verejnosť pred ich vládou, bolo to zábavné.
Oni, čo znefunkčnili prokuratúru, políciu aj Ústavný súd, oni, čo nesú zodpovednosť za civilizačnú katastrofu v nemocniciach aj na školách, oni, čo sa nezmohli na jedinú ucelenú reformu, oni, čo poškodili našu vedu, meno prezbrojovanej armády a dokonca aj povesť zariadení, ktoré sa starajú o deti v problémoch, opakovane sugerovali Slovensku pocit vlastnej nenahraditeľnosti. Vtipné, nie?
„Aj vďaka strane Za ľudí už kľúčová diskusia nie je určená Smerom.“
Menej vtipné už bolo, že až do vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej tejto primitívnej hre verilo mnoho inak rozumných médií a aj intelektuálov. Populárne bolo povedať, že Sulík je neprijateľný a Fico je stabilita a európske jadro, tak zavrime oči pred únosom štátu a verme, že to nedopadne úplne zle. Pamätám si viaceré také diskusie. S priateľmi!
Lenže prišla vražda, prišli odhalenia o dlhoročných Kočnerových kontaktoch na prokurátorov a vyšetrovateľov a vedenie polície, prišli dlažbové kocky pred Úradom vlády a karta pána Sorosa, a lož o stabilite a jadre sa rýchlo zosypala.
Preto je spravodlivé povedať toto: Sulík – Matovič – Kollár, to nebola horšia, ale lepšia alternatíva súčasnej koalície. Opýtajte sa starých rodičov, ktorí zažili nemocnicu, opýtajte sa detí z podvyživených škôl, opýtajte sa farmárov, opýtajte sa tých dvoch statočných rodín.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.