Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Slovenský pokrok? Naozaj?

.dalibor Roháč .stĺpčeky .iný pohľad

Verzií dejinného optimizmu je mnoho. Jednou z najpopulárnejších je obamovská idea o „správnej strane histórie“. My v strednej Európe máme zasa Havlovo heslo o pravde a láske.

Slovenský pokrok? Naozaj? Natália Ložeková / natalialozekova.sk

v eufórii z inaugurácie prezidentky Zuzany Čaputovej a očakávaného politického obratu, ktorého súčasťou bude aj strana Za ľudí, sa objavil aj slovenský variant: „bude dobre“.

Dejinný optimizmus je niekedy opodstatnený, ale býva aj dvojsečnou zbraňou. Jeho predpokladom je, že vieme, akým smerom sa dejiny uberajú – napriek dlhému radu príkladov historických katastrof, slepých uličiek a stagnácie. Ak by sme vedeli, kam dejiny smerujú, politická práca by bola zbytočná nuda. Histórii sa stačí len uhnúť z cesty. Úloha lídrov či verejných intelektuálov je len informovať spoluobčanov o objektívnej správnosti toho, čo sa má stať.

Výsledkom je však frustrácia. Veľká časť spoluobčanov sa totiž napriek najlepším snahám aj tak rozhodne stáť na „nesprávnej“ strane dejín. Dôvod? Politika je iba čiastočne o nespochybniteľnom zlepšovaní vecí verejných. Často je jej hybnou silou konflikt – medzi rozdielnymi materiálnymi záujmami či hodnotami, ktoré stoja vo vzájomnom napätí.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite