už štyri roky ťa tu nepočuť, Tónko. Občas by nám padlo dobre, keby sme mohli vnímať tvoj zamatový bas, ktorý by sformuloval jasný postoj k tomu, čo sa tu deje. Toľko vecí sa totiž udialo. Určite by si bol s nami, keď nás bolesť a hnev nad vraždou Jána a Martiny vyhnali na námestia. Vidím ťa, ako sa spokojne usmievaš, keď pod tlakom námestí odstúpili najprv jeden a potom aj druhý Robert, a napokon i policajný prezident. Ako sa tešíš, že vyšetrovatelia začali naozaj vyšetrovať a sivá eminencia slovenskej politiky Marián je vo väzbe. Viem si živo predstaviť tvoju radosť: Žena – prezidentka! To by ťa tešilo.
Zuzana je človek tvojej krvnej skupiny. Je človekom pokoja, so srdcom odpútaným od závislosti od víťazstva či prehry, pripravená postaviť sa do stredu a v nekonfliktnom dialógu spájať rozdelené názorové skupiny. To bol aj tvoj postoj, António. Spájal si konzervatívcov s liberálmi, veriacich s agnostikmi, tradičné s progresívnym, staré si spájal s novým. Bol si vtelením Ježišových slov: Človek vyučený v zákone, získaný pre evanjelium kráľovstva, je ako hospodár, ktorý z pokladu svojho srdca vynáša staré i nové veci.
Prišiel ti blahoželať i prezident Andrej Kiska. Odkedy sa zjavil na verejnej scéne, patril k tým, čo sa inšpirovali tvojím životom: „Čo by nám dnes António poradil?“ pýtal sa vo svojom príhovore a potom ťa citoval: „Nevieme, čo nás zajtra čaká, no už dnes by sme mali vedieť, ako sa zachováme.“
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.