hovoriť s Martinom Hubom je príjemné. Netreba ho tlačiť od fráz k nepríjemnej pravde, ako to občas býva u tých, čo za bájnu vlasť ukrývajú vlastný, menej bájny záujem. Hovorí to, čo cíti, neuhýba, a dokonca aj v osobných veciach je otvorený ako málokto. Povedal mi napríklad o zážitku slobody zo svojich šiestich rokov, po ktorom bolo zle-nedobre, takže sa už celý život snažil skôr vyhovieť iným, než sebe – a ja o tom akosi neprestávam rozmýšľať.
„Hovoriť s Martinom Hubom je príjemné, objavné, ale najmä obohacujúce.“
Hovoriť s Martinom Hubom je tiež objavné. Patrí k tým, ktorí (aj vďaka svojmu povolaniu) nevedia z histórie len mená a dátumy, ale najmä súvislosti a dramatické osudy. Nie je historik, hoci napríklad o Masarykovi povedal mnoho podstatného.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.