EÚ – stále medzivládna organizácia

o novej šéfke komisie a predstaviteľovi zahraničnej politiky ešte musí hlasovať do značnej miery rozčarovaný parlament, ktorý sa stane hlavným porazeným celého príbehu, ak, paradoxne, potvrdí kandidatúry von der Leyenovej a Španiela Borrela. V troskách totiž zostane systém tzv. spitzenkandidátov, čo bola páka na posilnenie jeho moci proti národným vládam.

Iniciátorom útoku na „spitzenkandidátsky“ systém bol Macron, ktorý, najmä z vnútropolitických dôvodov, potreboval oživiť svoj obraz reformátora Európy a zahladiť, že jeho myšlienka spoločných celoeurópskych kandidátok do eurovolieb sa ukázala ako úplne nepriechodná. Nie je jasné, či Francúz sledoval aj nejaký špecifickejší mocenský cieľ, špekulovať sa dá. Do veľkého konfliktu  s Merkelovou, ktorá sa, samozrejme, spočiatku držala svojho „špicena“ Webera (CSU), dostal Macron nečakaného spojenca: krajiny V4. Orbán, Morawiecki i Babiš, každý s dôvodom hnevať sa na „čoraz politickejšiu“ Komisiu, razia jej „odpolitizovanie“ s posilnením roly národných vlád. A je to tak nielen pre ich vlastné problémy s EK, ale aj z presvedčenia, že posilňovanie moci Bruselu im uberá z akčného rádia na domácich ihriskách (trebárs aj zo slobody porušovania pravidiel právneho štátu).

„Zásadným odkazom porážky spitzenkandidátov je, že EÚ je medzivládna organizácia.“

Z Timmermansa, ktorý sa ako „špicen“ európskych socialistov napokon premenil na kompromis medzi Merkelovou a Macronom, preto vyrobila V4 „absolútne neprijateľného“ diabla s rohami. S  dvoma hlavnými hriechmi –  migračné kvóty a komisionálne konanie proti Poľsku a Maďarsku, pri oboch bol ich  „tvárou“. No, od holandského socialistu so silne ľavicovým tikom je určite možné si predstaviť aj „provyšehradskejších“ predsedov EK, ale povýšiť zastavenie jeho kandidatúry na najvyššiu prioritu V4 bolo strategicky celkom zlé. Z viacerých dôvodov. Trebárs aj preto, že Timmermans, aj keby sa pretrhol, nemôže ublížiť Vyšehradu tak, ako si ten dokáže sám, a to neustálou aplikáciou predstavy, že Bruselu ide vždy o federalizáciu či odnímanie kompetencií národného štátu.