Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Žena, ktorá nebola v gulagu

.tomáš Němeček .stĺpčeky .komentár týždňa

Věra Sosnarová je strhujúca rozprávačka. Keď opisuje, ako ju v roku 1945 štrnásťročnú odvliekli na Sibír, publikum sa zachvieva. Jej životopis Krvavé jahody je bestseller. Škoda že v gulagu nebola: celé si to vymyslela.

Žena, ktorá nebola v gulagu Natália Ložeková / natalialozekova.sk

mediálna sláva dnes 88-ročnej juhomoravskej dôchodkyne sa začala v marci 2002, keď o nej televízia Nova odvysielala reportáž v relácii Na vlastné oči. V tom čase totiž začal platiť český zákon o odškodnení pre občanov, ktorých povojnové Československo nedokázalo ochrániť pred tým, aby ich sovietske tajné služby nezavliekli do ZSSR. 

Nova predstavila Věru Sosnarovú ako obeť byrokratickej tuposti: keďže nemá na väznenie žiadny doklad, správa sociálneho zabezpečenia jej odmieta priznať odškodné (v prepočte asi 120-tisíc eur). 

Pritom stará žena farbisto opisovala, ako bola mnohokrát znásilnená, ako videla pochovávanie väzňov zaživa aj upaľovanie, ako sa ocitla v pracovnom tábore uprostred tajgy: „Keď sme išli do práce, museli sme mať baterky. Vlci idú za vami v celých svorkách.“ Súcitní Česi jej na základe reportáže poslali desiatky tisíc korún. Pani Sosnarová každoročne chodila do škôl rozprávať o utrpení, vlani dostala cenu hajtmana a poslanci ju navrhovali na vyznamenanie za hrdinstvo. 

Práve na jednej minuloročnej besede ju počul historik Adam Hradilek, ktorý v Ústave pre štúdium totalitných režimov (česká obdoba ÚPN) vedie projekt „Čechoslováci v gulagu", a chcel jej príbeh zmapovať. Lenže ukázal sa problém.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite