na Pohode sme predstavili dva evanjeliové obrazy ženy: Máriu a Martu. Mária sedí medzi učeníkmi. V tom čase to bola neslýchaná opovážlivosť. Iba mužovi patrilo miesto pri nohách učiteľa. Marta to nechápe, svoju identitu má jasnú. Vie, kde je jej miesto. Stará sa o hostí. Keď ide do synagógy, spolu s ostatnými ženami vstupuje zadným vchodom. Z galérie ticho pozorujú mužov.
Muži čítajú Tóru, spievajú žalmy, prednášajú modlitby. Občas sa modlili i takto: „Nech je požehnaný Ten, kto ma nestvoril pohanom, psom ani ženou.“ Marta to považuje za správne. Tak žila jej mama, stará mama, tak chce žiť i ona. Netúži kráčať nevyšliapanou cestou ako Mária. Keď ide na ulicu, zahalí si tvár závojom, ako sa na ženu patrí. Veď Eva zhrešila prvá a zviedla na hriech Adama.
„Sokrates učil, že žena je bytosť na pomedzí medzi človekom a zvieraťom. “
Nielen hebrejská, ani helénska kultúra nemala o žene vysokú mienku. Pytagoras napísal: „Existuje princíp dobra, ten vytvára svetlo, poriadok a muža, existuje princíp zla, ten vytvára chaos, temnotu a ženu.“ Sokrates učil, že žena je bytosť na pomedzí medzi človekom a zvieraťom. Podľa Aristotela muži boli stvorení na to, aby vládli, a ženy zas na to, aby poslúchali.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.