Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Očami Doroty Nvotovej: Bolo nás jedenásť

.dorota Nvotová .stĺpčeky .očami Doroty Nvotovej

Vždy, keď sedím za klavírom na pódiu počas projektu Bolo nás jedenásť a pozorujem Milana Lasicu, žasnem obdivom. Je málo ťažších vecí v živote umelca, ako povinnosť byť za každých okolností a stále vtipný.

Očami Doroty Nvotovej: Bolo nás jedenásť Natália Ložeková / natalialozekova.sk

sú komici, od ktorých sa to jednoducho stále očakáva. Či na javisku, vo filme, v televíznej tolkšou alebo v civile. Stano Štepka napríklad, keď vyjde na pódium v ktorejkoľvek svojej hre v Radošinskom Naivnom Divadle, diváci sa začnú smiať. Ešte nič neurobil ani nepovedal, len JE. A publikum buráca. 

Iní, dajme tomu stand-upisti, sa idú niekedy rozkrájať snahou rozosmiať divákov, ale je im to prd platné. Humor je veľmi neuchopiteľná vec. A povinnosť byť vtipný, to je hádam za trest. Poznáte to. Poviete vtip a ľudia sa idú zadusiť od smiechu. Poviete ho iným ľuďom, na inom mieste, a ostane trápne ticho. 

„Nikdy by som nechcela byť komičkou. A to mi vravia, že som nesmierne vtipná. Som si vedomá, že to je tak preto, že som v skutočnosti tragédka. “

Z môjho vlastného pozorovania viem, že snaha byť vtipný sa končí väčšinou fiaskom. Človek buď vtipný je, alebo nie je. A čím väčšia snaha, tým väčší kŕč a kŕč je zabijak srandy. Preto vždy s obavou idem na komédiu. Keď je niečo označené ako komédia, MUSÍ to byť vtipné a už od začiatku tŕpnem s umelcom – keď je človek plný očakávaní, dopraviť k nemu výsledok je omnoho ťažšie. Keď sa v tragédii objaví nečakaný neškodný fórik, to je smiechu, to je radosti! 

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite