prevaľovali sme sa v posteli a rozmýšľali, či nám vyjde počasie. Trabant našťastie neštrajkoval, naštartoval hneď, otvorila som na ňom strechu, najnovšia vychytávka po poslednom pobyte u kamoša mechanika, a dobrodružstvo sa mohlo začať. Cesta netrvala dlho, bol obed, bratislavské zápchy boli ešte v plienkach.
Po zaparkovaní v letovisku však trabant predviedol nevídanú poruchu. Odmietol skapať. Nedalo sa kľúčom otočiť tak, aby sa vypol motor. Tak som zaradila spiatočku, pustila spojku a stlačila brzdu. Motor síce zdochol, ale elektrika ostala naďalej zapnutá.
„Konečne sa mi splnil môj dávny sen. Ísť trabantom na dovolenku na Zlaté Piesky, do chatky.“
Nakoniec som uvoľnila kontakt na baterke, zavrela kapotu aj strechu a vyložili sme všetky veci z auta do roztomilej drevenej chatky pri brehu zlatistého jazera.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.