ježiš rozpráva podobenstvo, ktoré akoby opisovalo našu dobu. Nepôsobí síce ako opis celého nášho dnešného sveta, ale určite časti súčasnej svetovej situácie. Ježiša požiadali, aby vyriešil spor o dedičstvo medzi dvoma bratmi. Jasne to odmieta. Radšej tých, ktorí ho počúvajú, vystríha pred „všetkou chamtivosťou“. A zároveň to odôvodňuje takto: „Lebo aj keď má človek hojnosť všetkého, jeho život nezávisí od toho, čo má.“
A ako obvykle, Ježiš to, čo chce povedať, objasňuje príbehom, podobenstvom. Príbehy sú totiž názorné. Neponúka teórie, nijaký všeobecný výklad sveta, vždy sa nám prihovára priamo a osobne. Tak je to aj v podobenstve o bohatom mužovi, ktorý chce byť ešte bohatší. Má veľmi veľkú úrodu. Na jej uskladnenie sú mu jeho sýpky malé. Rozhodne sa ich preto zbúrať a postaviť väčšie. To, na čo nemyslel, je, že náhle zomrie, „ešte tejto noci“. Čo bude mať zo všetkého svojho bohatstva?
„Len to, čo máme spoločné, nás robí bohatými pred Bohom.“
Toto podobenstvo ma znepokojuje, keď premýšľam o dnešnej dobe. Ešte vždy platí ako najvyššie pravidlo hospodárenia to, že treba rásť! Čoraz viac a viac! Zbúrať sýpky a postaviť ešte väčšie! Ešte väčšie obchodné centrá, ešte väčšie letiská, čoraz viac a viac zo všetkého. Kedy sa dosiahnu hranice rastu, o ktorých sa už roky hovorí? Kedy sa v našej krajine zastavia toľko pôdy, že poľnohospodárske územia už nebudú stačiť? Celosvetovo sa každý deň (!) spotrebuje 96 miliónov barelov (a jeden barel je 159 litrov) ropy, čo má rastúcu tendenciu. „Rozloženie“ chudoby a bohatstva na svete sa čoraz viac rozchádza, aj keď sa chudoba údajne zmenšuje.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.