nejde „iba“ o Moniku Jankovskú, o ktorej sa už dlho pochybovalo ako o osobe vhodnej na jej pozíciu – Lucia Žitňanská predsa už dávno hrozila demisiou, ak ju Smer nominuje za kandidátku do Súdnej rady.
Horšie než osoba sama je to, že „dvojka“ v rezorte spravodlivosti stelesňuje predovšetkým ďalší z neklamných znakov rozkladu systému, ktorý má podobu čoraz užšieho zrastania zločinu (podsvetia) s najvyššou politikou štátu.
„Dekonšpirácia“ Jankovskej patrí v kruhu viacerých svedectiev z aplikácie, kryptujúcej Kočnerove vzťahy a partnerstvá, presne do tej istej čeľade, v akej sa nachádza trebárs aj informácia o maldivských raňajkách Bugára.
Spoločenský styk štátnej tajomníčky (či podpredsedu parlamentu) s postavou reputácie Kočnera, prvotne „spopularizovanou“ v tzv. mafiánskych zoznamoch, by nebol politicky tolerovateľný aj nebyť ťažkých obvinení, ktoré sa proti MK zbiehajú.
Požiadavka opustenia funkcie by preto bola celkom opodstatnená i v menej toxickej situácii, keďže verejný obraz politika by sa dramaticky rozišiel s požadovaným profilom verejného činiteľa, a mohol by spúšťať pochybnosti o výkone funkcie vo verejnom záujme.
„Kočnerove pavúčie siete v justícii a politike nie sú zďaleka jediné príznaky, že už roky žijeme v zrútenom štáte, neplniacom ani svoje triviálne funkcie.“
Hvizd prezidentky Čaputovej („je neobhájiteľné, aby Jankovská ostala na svojom mieste“), ktorým preťala „pštrosizmus“ a výhovorky Pellegriniho i Gála, nie je žiadnym prekročením „nadstraníckosti“. Je iba citlivou reakciou na situáciu, na ktorú sa už mlčky prizerať nedalo, napríklad preto, že zotrvanie Jankovskej na jej mieste bude deň po dni okrídľovať interpretácie, že politická, policajná, prokurátorská a súdna protekcia rôznych živlov z pomedzia či spoza hraníc zákonov zostáva naďalej vlastnosťou „postkočnerovskej“ doby. Len na slabnúce pozície jednej skupiny „bábkovodičov“ nastupujú iní.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.