v roku 1995, počas štvorročného obliehania mesta v rámci bosnianskej vojny, obyvatelia trpeli hladom a dennodenným bombardovaním. Napriek tomu sa rozhodli nerezignovať, nepodľahnúť vojnovej mizérii, pohľadali doma filmy a založili festival.
Filmári či hviezdy sa však do mesta nemali ako dostať, jediná prístupová cesta bol tajne rukami vyhrabaný osemstometrový tunel. Ten slúžil výhradne na zásobovanie jedlom, zbraňami a cigaretami. Projekcie aj tak navštívilo 15-tisíc ľudí. Dnes je Sarajevský filmový festival slávny, má vyše stotisíc účastníkov a po červenom koberci sa prechádzajú hollywoodske hviezdy.
Keď som vstúpila do monštruózneho hotela Holiday, kde ma festival ubytoval, zatočila sa mi hlava. Betónové megastĺpy, vysoké desať poschodí, medzi nimi prestreté stoly a čašníci v motýlikoch. Tak tam vraj chodili aj počas vojny, keď sa z ulice, na ktorej hotel stojí, stala „snajperská trieda“. Bývali tu vtedy novinári z celého sveta a z okien mojej hotelovej izby posielali správy o nových bombových útokoch.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.