odkedy však pracujem vo filmovom priemysle, mám tieto potreby neviditeľnosti aj z pracovných dôvodov – chcem, skrátka, vedieť, ako to robia iní a učiť sa.
Keď som bola na škole, vypočula som si mnoho profi režisérov, ktorí nám opisovali svoj spôsob práce. No vždy to znelo akosi tajomne, akoby niečo skrývali. V takej praktickej profesii, kde intuícia je jedným z hlavných nástrojov, to bolo ako čítať športové noviny opisujúce futbalový zápas. Keď som sa do toho sama pustila, a začala natáčať svoj celovečerný film, zistila som, že zo školy v podstate nič neviem a musím si vymyslieť svoj vlastný prístup.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.