jeho odpoveď jasne hovorí, čo zažíva minister zdravotníctva, keď prechádza od riadenia kliniky k riadeniu podvyživeného kolosu zdravotníckych „služieb“ a musí presviedčať o úplných samozrejmostiach, navyše zakotvených v kľúčových zdravotníckych dokumentoch OSN a WHO.
Nuž, je to v štáte, ktorý pokladal zdravotníctvo najskôr za dedičstvo buržoázneho humanizmu a potom, po štvrtom zjazde KSČ, ho upgradoval na služby zabezpečujúce regeneráciu pracovnej sily vedúcich tried, robotníckej a roľníckej. Pracujúca inteligencia sa tam priplietla ako nutné zlo, dedičstvo stredovekého humanizmu a filantropickej (politickej) naivity.
„Niektoré diagnózy, ktorých symptomatológia sa prejavuje aj v reakcii na zásadnú reformu zdravotníctva, sú typické rozpoltenosťou.“
A tak sa zdravotníctvo dostalo do rovnakej kategórie ako komunálne služby či napríklad pohrebníctva. Zdravotníkov sme napokon posunuli na sociálnu skupinu pracujúcej inteligencie a po Nežnej revolúcii nastal zase zvrat – niektorí sú v našich očiach zlatokopi, iní proroci, ďalší čarodejníci a ešte iní naivní samaritáni. Časť mocných z triedy finančných magnátov berie zdravotníkov ako bezbrehých konzumentov poistných fondov. Diktátori v nich vidia možný nástroj riešenia starnutia obyvateľstva (taký či onaký).
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.