prišli dlhy, úžera, vyhrážky. Alena chcela pre rodinu nový štart. Manžel odišiel na protialkoholické liečenie, ona predala byt a vyplatila dlhy. Keď sa vrátil, zamestnal sa a pár mesiacov žili spokojne. Prenajali si garsónku, sedemčlenná rodina, ale nesťažovali si. Už-už to vyzeralo, že sú z najhoršieho vonku, keď manželovi diagnostikovali rakovinu. Ťažký stav. Prestal pracovať. Alena zostala na domácnosť sama. Mesačné nájomné bolo zakrátko nad jej sily. Ledva bolo na lieky a na jedlo. Päť detí a manžel. Dlhy rástli a Alena sa po štyroch mesiacoch ocitla s rodinou na ulici. Manžela hospitalizovali. Deti vzali do ústavnej starostlivosti, „decáka“. Ona striedala „azylák“ s útulkami.
Tieto trápenia podlomili aj Alenine zdravie. Najmä psychické. Ťažko si hľadala prácu a začínala odznova, ale podarilo sa. Deti boli v detskom domove menej než rok. Alena obchádzala všetky úrady, združenia, nadácie a neúnavne prosila o pomoc. Deti chcela naspäť. Zapojila sa do pilotného projektu jednej košickej organizácie. Sociálne nájomné bývanie. Znie to ako veľká nuda, ale v skutočnosti čítate o malom zázraku, ktorý stojí 50-tisíc eur a dokáže štátu ušetriť státisíce. Dobre počujete. Státisíce! Nadácia poskytla pani Alene bývanie. Vybudovať túto bytovú jednotku stálo nadáciu 50-tisíc eur. Pani Alena bývanie nedostala zadarmo, platí nadácii nájom okolo 200 eur mesačne. Zvláda to.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.