na základe toho, čo o prezidentovom správaní vieme, sa mi chce povedať: „Bolo načase.“ Ale – aké politické dopady bude mať tento krok? Predovšetkým si treba vyjasniť, že „impeachment“ je politický, nie trestnoprávny krok. Skutková podstata „vysokých zločinov a priestupkov,“ ktoré podľa americkej ústavy oprávňujú na ústavnú obžalobu, nie je definovaná v nijakom paragrafe.
A táto vágnosť nie je náhodná. Autori tejto časti textu – Edmund Randolph, James Madison a George Mason – si síce inštitúciu ústavnej obžaloby požičali z britskej právnej praxe, kde „impeachment“ má trestnoprávny rozmer a obžalovaných môže doviesť až do väzenia, no oni sa rozhodli, že musí pokryť širšie spektrum prečinov než len bežné, zákonom postihované formy kriminality. Varovaním im bol proces s bývalým britským guvernérom Indie Warrenom Hastingsom. Ten bol britskou Dolnou snemovňou obvinený z rôznych vecí vrátane trestných činov, nakoniec ho však Snemovňa lordov oslobodila.
Americké „vysoké zločiny a priestupky“ preto pokrývajú rôzne narušenia dôvery verejnosti v prezidenta. Madison napríklad spomína zneužitie práva udeliť amnestiu pre svojich blízkych alebo ľudí, ktorých prezident naviedol na trestný čin. To nie je ústavou ani zákonmi nikde zakázané, ide však o závažné porušenie nepísaných pravidiel, týkajúcich sa prezidentského úradu.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.