Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Objektívom Terezy Nvotovej: Indiáni

.tereza Nvotová .stĺpčeky .objektívom Terezy Nvotovej

„Winnetou, pozor! Sú za tebou!“ kričala babička na televízor, keď som opäť pozerala obohratú VHS-ku svojho obľúbeného seriálu. Indiáni boli pre nás niečo ako elfovia či Jánošík a zbojníci. Ani sa nečudujem, keďže si ich Karl May vymyslel.

Objektívom Terezy Nvotovej: Indiáni Natália Ložeková / natalialozekova.sk

prvého ozajstného Indiána stretol, keď mal takmer 70 rokov. Ja som toho svojho stretla teraz. 

Volá sa Migizi a je to taký normálny Američan.  „Poznáš Winnetua?“ pýtam sa ho. „Myslíš tú rasistickú rozprávku?“ „Ale veď Indiáni tam boli ‚tí dobrí‘,“ namietam. 

„Migizi mi rozpráva o svojich rodičoch, ktorí vyrástli v rezervácii a neznie to ako život na slnečných prériách.“

„Je to, skrátka, mýtus a my Indiáni nie sme nijaký mýtus. Vedela si, že Pokahontas mala v skutočnosti 12 rokov, keď ju John Smith znásilnil a priniesol do Európy ako ukážku skrotenej ‚indiánskej hávede‘?

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite