ich špičky sú tentoraz zapichnuté v ropných zariadeniach Saudskej Arábie. Ale videli sme také aj nad Kuvajtom či Irakom. Iný tvar, ale rovnako smutné posolstvo nesú aj tie nad Sibírou či amazonskými pralesmi.
Človek si predstaví tie obrovské materiálne škody, nenávratne zničené hodnoty, ktoré mohli lepšie poslúžiť človeku, energiu uvoľnenú len tak bez úžitku. Zvlášť, keď to je následkom buď ľudskej zloby alebo ľahostajnosti, či ekonomicky menšieho zla. Koniec koncov, je to výsostne vnútorná vec dotknutých krajín.
Každého však určite zamrzí, že to zhoršuje i tak dosť doráňané životné prostredie. A objaví sa celkom egoistická myšlienka: „Tak ja tu tŕpnem, či mi to auto prejde cez prísnu emisnú kontrolu, stále sa to sprísňuje, ale načo to všetko, keď tam krajinu denne pokrývajú exhaláty, aké by možno navyše vyprodukovali milióny áut za roky jazdenia na spôsob volkswagenpodfuku... Načo všetky tie katalyzátory, filtre, aditíva, elektromobily...“
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.