v texte s názvom What Happened to the Catholic Church's Art Patronage opisuje, ako sa angažmán Cirkvi v umení transformoval. Po dlhé stáročia bola Katolícka cirkev štedrou mecenáškou umelcov a zadávateľkou umeleckých zákaziek. Dnes je to inak. Mecenáši umenia sú skôr sekulárni, cirkevných zákaziek je minimum (s výnimkou tých „utilitárnych“ ako chrámy či iné potrebné budovy). Sutton sa pýta: Kde sú novodobí Michelangelovia? Prečo Katolícka cirkev nemá „svojich“ umelcov, ktorí by vytvorili nadčasovo hodnotné, geniálne diela na jej pokyn, za jej peniaze? Na príčine sú dejinné premeny, odchod moci a kapitálu z rúk cirkevných do sekulárnej oblasti. Moc a kapitál – to je dôležitá položka, keď hovoríme o zadávaní umeleckých zákaziek. Ale Sutton, kritik a odborník na trh s výtvarným umením, hovorí len o tom, čo patrí do jeho oblasti záujmu. Výtvarné diela toho typu, za akými žiali, sú maximálne kapitálovo náročné a sám uznáva, že dnes sa Katolícka cirkev ani nemôže stať opäť mecenáškou toho typu, akou bola za čias vzniku výzdoby Sixtínskej kaplnky. A vlastne to od nej ani nechce.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.