žobrú na uliciach, pred kostolmi, posedávajú v parku na lavičkách a stoja v radoch pred vývarovňami pre chudobných. Iste to nie je v Rakúsku také viditeľné ako v iných krajinách. Máme aj zariadenia pre bezdomovcov ako „Gruft“ vo Viedni, kde nájdu chudobní ľudia jedlo, teplo, miesto na prenocovanie. Viedeň nie je Kalkata, Rakúsko nie je chudobnou časťou sveta.
Nemáme u nás slumy, ktoré sa neustále ako kruhy tvoria okolo veľkých miest v rozvojových krajinách. Lazara, ako ho Ježiš opisuje, by človek u nás sotva videl ležať pred vchodom do niečieho domu, teda tak, ako sa o ňom píše v Evanjeliu: „žobrák plný vredov“, ktorému len psi prichádzali lízať tie vredy. Také scény možno vidieť skôr v Afrike. A predsa – máme aj u nás pred dverami bohatých ľudí postavy ako chudobný Lazar?
Toto Ježišovo podobenstvo hovorí o situácii, ktorá môže nastať kdekoľvek a ktorú Ježiš vidí ako najhrozivejšie nebezpečenstvo. Je to dráma ľahostajnosti. Ten bohatý muž nebol žiadny zlosyn. Darí sa mu dobre a užíva si to. Zvykol si na svoj dobrý život, a to ho zaslepilo.
„ Bieda bohatého človeka je to, že jeho svedomie spí, jeho duša je lenivá, jeho vnímanie sa otupilo.“
Možno kedysi na začiatku ešte cítil istý nepokoj, keď pred jeho dverami polihoval tento chudák. Ale človek si zvykne na všetko. Tak to v živote chodí. Niekto má šťastie, niekto smolu. A ktovie, možno ten chudobný sám nesie vinu za biedu, v ktorej sa ocitol.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.