odstavenie Vladimíra Mečiara od moci pred 21 rokmi bola naša posledná šanca urobiť zo Slovenska normálnu európsku krajinu. Dnes máme namiesto hrozivého Mečiara slabnúci Smer a najlepšiu prezidentku v širokom okolí. Je preto ľahké zabudnúť, že budúcoročná zmena k lepšiemu nie je neodvratná.
Niektoré rozdiely medzi rokom 1998 a dneškom hrajú v náš neprospech. Tí, ktorí proti Mečiarovi bojovali, mali v základných rysoch jasno, ako má Slovensko po Mečiarovi vyzerať. O nutnosti urobiť zo Slovenska civilizovanú krajinou ukotvenú v euroatlantických štruktúrach nebolo nutné viesť spory.
Naopak, na otázku, ako napraviť slovenské školstvo, zdravotníctvo či justíciu dnes neexistuje jediná správna odpoveď. Čas na hľadanie zhody medzi opozičnými stranami je preto krátky. Časť opozície však na konkrétne programové opatrenia rezignovala a kedysi hlavná liberálna sila, Sloboda a Solidarita, prechádza najhlbšou krízou. A na rozdiel od roku 1998 časť hlasov namierených proti Smeru budú zberať tí, ktorí by nedbali skoncovať s liberálnou demokraciou a nahradiť ju fašistickou diktatúrou.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.