Komentár Petra Schutza: Spevy gorily a Kočnera

nahrávky, ktoré vyšli na denné svetlo, na prvý i druhý pohľad neodkazujú  verejnosti nič menšie než to, že z bahna mečiarizmu sa Slovensko nevymotalo ani za 10, ani za 20 rokov. Otázka, aká je principiálna odlišnosť – napríklad medzi komunikáciou Hudek-Lexa a Kočner-Trnka, je celkom namieste. Také prepojenie politiky, podsvetia a ekonomickej moci, aké ukazujú obe nahrávky, predstavuje dosiaľ najsilnejšie spochybnenie celej ponovembrovej transformácie, keďže okrem iného navodzuje dojem, že mečiarizmus nebol hrozný exces, ako sme si doteraz všetci mysleli, ale norma prerastená do éry Dzurindu i Fica.  

Námietka, že kým autenticita audiozáznamu z Vazovovej nie je potvrdená, nedajú sa vyvodzovať kategorické súdy, je omyl. Nad všetky fonoanalýzy nie je nič evidentnejšie, než 39 hodín konverzácie hlasov nerozoznateľných od hlasov, ktoré majú predstavovať. Opak je čistý nonsens. Pričom „manipulácie” nižšieho rádu –  prestrihávanie či vymazávanie niečoho nepodstatného – aj keby boli zistené, nič nemenia na absolútnej deštruktivite toho, čo sme si v nahrávke vypočuli. 

„Za dvanásť rokov Fica sa polícia, súdy i prokuratúra nakazili do takej hĺbky a šírky, že reči o mnohých čestných policajtoch, prokurátoroch a sudcoch sú teraz irelevantné.“

Spravodlivosť pre účastníkov všetkých hovorov, ktoré sa doteraz vynorili, je samozrejme vysoko legitímna a mravne opodstatnená požiadavka. Prognózu, že pocitu občianskeho zadosťučinenia sa asi nedočkáme, môžete brať ako cynický subjektivizmus autora (ale aj ozajstného „insidera“ Holúbeka). Podstatnejšie od  potrestania odpočutých zlodejov a korupčníkov však je, že komunikácia Kočner-Trnka nie je žiadne zlyhanie jednotlivcov, ale jeden z prejavov zrútenia štátu pod názvom systémová korupcia. 

Na tom, že nejde o indivíduá, sa začína formovať zhoda aj na demokratickom brehu politiky, kde však hneď povstáva aj veľký omyl šírený aj časťou médií. Teda, že vyšetrovanie jedného i druhého (a mnohého ďalšieho) za Pellegriniho, Sakovej, Lučanského, Čižnára (!!) či Kováčika (!!!)  môže byť dnes  viac-menej nestranné v duchu „padni komu padni“. 

Nie. Za dvanásť rokov Fica – s krátkou pauzou Radičovej – sa polícia, súdy i prokuratúra nakazili do takej hĺbky a šírky, že reči o mnohých čestných policajtoch, prokurátoroch a sudcoch (ktoré majú čosi do seba) sú teraz irelevantné. Jediná cesta nápravy je totiž superradikálna reforma všetkých troch justičných odvetví, kde už predsa nemôže byť miesto pre personál, ktorý slúžil či „iba” mlčky sekundoval režimu predsedu Fica.