Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Dušičková trauma alebo nádej

.vladimír Krčméry .stĺpčeky .otázky tropického lekára

V uplynulých dňoch sa niektorí politici vyjadrili, že dôvodom ich (ne)vyjadrení je ohľaduplnosť voči verejnosti, aby cez Dušičky netraumatizovali okolie.

Dušičková trauma alebo nádej Natália Ložeková / natalialozekova.sk

prečo niektorí vnímajú Dušičky, t.j. Pamiatku zosnulých, ako traumu, je pochopiteľné. Jediná istota nášho života je totiž smrť. Pre mnohých je smrť iba prechodom zo života do života. Zo života časného do života večného. Istota, že sa pretvoríme z časného putovania na zemi, kde sme všetci na návšteve, na večnosť. Práve večnosť, respektíve prechod z časnosti do večnosti, môže byť traumou pre tých, ktorí sa na základe dokonalej znalosti svojho života a stavu svojej duše oprávnene obávajú stavu po smrti.

Myšlienka na posmrtný život či smrť naskytuje totiž dve možnosti, a to aj u tých, ktorí v posmrtný život či smrť neveria. Musia však pripustiť, že ak sa predsa mýlia, bez ohľadu na to, či to navonok pripustia či nie, majú dve možnosti:

1. alebo sa môj časný život pretvorí na život večný,

2. alebo sa pretvorí na večnú smrť.

„Dušičková trauma“ je preto akútna u tých, ktorí vo svedomí cítia, že pochybili, a radšej nechcú myslieť na posledný súd,  neveria vo večnú spravodlivosť, neveria v odpustenie alebo v cestu späť.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite