ľudovosť je práve to, čo je na obracaní sa k záhrobiu a smrti občas bizarné. V Mexiku a v pohraničí s ním susediacich krajín napríklad ľudová zbožnosť uctieva sväticu, ktorá neexistuje, nikdy nežila – vlastne ani žiť nemohla. Je to totiž „svätá Smrť“ alebo Santa Muerte, plným menom Nuestra Seňora de la Santa Muerte.
Jej podoba za veľa vďačí mexickej „národnej svätej“, Panne Márii Guadalupskej. Neraz ju zobrazujú práve s jej atribútmi: vo hviezdnatom plášti, celú obklopenú svetlom a s kvetinami. Santa Muerte je zosobnenie smrti, ale zároveň plodnosti, prenáša do našich čias pohanské motívy Aztékov. Ľudová zbožnosť ju vyhľadáva ako sprostredkovateľku, ktorá pomáha prejsť zo života do smrti a zároveň je eticky nevyberavá – vzývajú ju pri svojich ilegálnych aktivitách narcos aj iní gangstri. Katolícka cirkev opakovane odsudzuje tento pohanský kult, ktorý si z kresťanstva berie len vonkajšie znaky a zdanie svetla, ale v skutočnosti sa obracia k temnote.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.