žijeme dobu, v ktorej nás, inak prajných a pohostinných Slovákov, akosi premohlo sebectvo. Chceme európske dotácie, ale Talianom či Grékom pomáhať nechceme. Chceme lepšie zdravotníctvo a školstvo, ale ak nám pred voľbami pridajú pár eur, volíme znovu tých, ktorí naše školy a nemocnice tragicky zanedbali a zasa zanedbajú. Páči sa nám pápež František, ale keď povie, že sa máme podeliť, nepočujeme. Chceli by sme slušné Slovensko, ale keď máme prejaviť úctu a rešpekt ku konkurenčnej strane, na ducha námestí zabudneme.
Novú knihu starostu Vladimíra Ledeckého si môžete zakúpiť TU.
Keď sme sa zriekli citlivosti, ovládol nás strach. Z konkurencie, budúcnosti, klímy, robotov, z utečencov, a nakoniec aj zo seba navzájom. Všimnite si, ako sa mnohí konzervatívci boja liberálov a ako sa mnohí liberáli obávajú proliferov. A zoči-voči fašistom sa obávame spoločne – napríklad povedať, že našich Rómov máme mať radi. Mimochodom – kto ich ešte má rád?
Jedným z najväčších hriechov od roku 1989 je narábanie štátu, médií a vlastne väčšiny z nás s rómskou komunitou. Aj preto vydávame knihu Vlada Ledeckého, ktorý ukázal cestu – ak si máme navzájom pomôcť, nestačia dobre myslené projekty ani eurofondy.
„S Martinom Mojžišom sme sa hodiny, dni a týždne rozprávali o tom, ako vidíme Slovensko od novembra 1989 po dnešok.“
Spišský Hrhov je korunný dôkaz, že ak chceme riešiť problém osád, musíme mať odvahu na osobný vzťah. Keď som mal Vlada Ledeckého spolu s jeho dcérou Vladimírou Pod lampou, nehovorili o dotáciách ani o schémach. Hovorili o ľuďoch, vzťahoch a dôvere, z ktorých sa zrodila obec takmer zázračného spolunažívania menšiny s väčšinou. Neviem, či viete, ale v Spišskom Hrhove je velikánska verejná tabuľa so slovom LÁSKA. Slniečkarstvo? Nie, len škandál, ktorý vždy všetko mení.
Vlado, je mi cťou, že vydávame Tvoju knihu.
Pokiaľ ide o druhú knihu, vznikala tak, že sme sa túto jeseň s Martinom Mojžišom hodiny, dni a týždne rozprávali o tom, ako vidíme Slovensko od novembra 1989 po dnešok. Obaja sme pritom niektoré veci povedali prvýkrát. Hovorili sme napríklad o tom, či bol Mečiar zbabelec, keď v roku 1998 nezrušil s pomocou armády voľby, Martin veľmi ostro sformuloval svoj názor na viacerých politikov, ja som sa dosť bolestivo vyrovnával s úrovňou nás novinárov, s kultúrnymi vojnami a s mocenskou formou kresťanstva. Ale pozor – končíme veľkou nádejou.
Dúfam, že vás obe knihy potešia.
Knihu Počúvajte, páni z Bratislavy! si už môžete kúpiť na našej stránke tyzden.sk, kniha 30 pribudne začiatkom decembra.